Taliansky trip 2026
Týždeň plný áut, kultúry, jedla a drinkov: od kultového Wörthersee cez múzeum Ferruccia Lamborghiniho, Florenciu a Veronu s operou v Aréne až po Gardaland.
V lete 2026 sme sa vybrali na taliansky trip, týždeň plný áut, kultúry, jedla a drinkov. Keďže z Bratislavy do Verony je to autom približne 781 km, čo znamená zhruba osem hodín za volantom, zrodil sa plán rozložiť si cestu na etapy. A tak sa z obyčajného presunu stala súčasť zážitku.
Prvá etapa viedla z Bratislavy k rakúskemu jazeru Wörthersee. Pre fanúšika áut je to kultové miesto. Práve tu sa od 80. rokov stretávali majitelia VW Golfov z celej Európy a z obyčajného zrazu sa stala legenda. Celé detstvo som hltal fotky z týchto stretnutí a sníval o tom, že tam raz budem stáť aj ja. Tentoraz sa mi ten sen splnil a ocitol som sa priamo vedľa sochy VW Golf. Malý moment, ale pre mňa jeden z vrcholov celej cesty.
Ráno sme vyrazili smerom do Talianska, rovno do múzea Ferruccia Lamborghiniho, kde sa dá nahliadnuť do sveta človeka, ktorý si postavil vlastný superšport. Po prehliadke sme si dali obed v neďalekej dedinke, presne taký, aký si človek predstaví pod pojmom talianska pohoda, a potom sme pokračovali do Florencie.
Celé historické centrum Florencie je zóna s obmedzeným prístupom, takzvaná ZTL (Zona a Traffico Limitato). Vjazd autom si preto treba vybaviť s hotelom ešte pred príchodom, inak riskujete pokutu. Pri vjazde vás privíta asi desať značiek zákazu vjazdu a vy len veríte, že keď vojdete medzi ľudí sediacich v kaviarňach, je to naozaj v poriadku.
Musím priznať, že som mal zmiešané pocity, keď som autom prechádzal popri stoloch kaviarní, kde ľudia v pokoji popíjali kávu. Mikrouličky a mikrozákruty sa vytáčajú tak ťažko, že občas treba cúvnuť, natočiť sa znova a až potom sa dá pokračovať ďalej. Zážitok, na ktorý sa nezabúda.
Keď už auto stálo zaparkované, Florencia nám ukázala svoju krajšiu tvár. Potulovali sme sa medzi múzeami, námestiami a uličkami plnými vône kávy a nechýbal ani drink v miestnom bare.
Ďalšou zastávkou bola Verona, mesto Rómea a Júlie. Poučení skúsenosťami z Florencie sme do pešej zóny vo Verone vchádzali už s oveľa väčším pokojom. Aj tu platí, že vjazd do zóny si treba vybaviť ešte pred dovolenkou. Výhodou je, že o parkovanie sa postarajú za vás: auto vám odvezú a zaparkujú mimo zóny.
Večer nás čakala opera v slávnej Aréne a my sme mali jasný plán: hotel hneď vedľa nej. Vybrali sme si palác zo 14. storočia s piatimi hviezdičkami. Cena za noc bola asi taká ako týždňová dovolenka v Chorvátsku, ale tento zážitok za to stál. Pred operou ešte obed na námestí a potom večer pod otvoreným nebom, ktorý sa nedá opísať, len zažiť.
Opera skončila okolo jednej v noci a Verona v tom čase vôbec nespala. Pešia zóna bola plná pekne oblečených ľudí, ktorí sa pomaly vracali z Arény, a celé mesto malo zvláštnu, slávnostnú atmosféru. A my sme to mali do postele len pár krokov. Zážitky, ktoré ostanú.
Cestu uzavrel Gardaland pri jazere Lago di Garda, kde sa z dospelých na chvíľu stali deti. Potom už len nasledovala cesta domov plná nových fotiek a príbehov. Pozri si aj naše videá z Florencie a Verony.
Na tento výlet som sa vybral s rodinou a celú cestu som šoféroval svoje vlastné auto. Dlhé kilometre za volantom patria k takému tripu a pre mňa to bola súčasť zážitku: vždy, keď sa dalo, sme sa zastavili, nadýchli sa a išli ďalej.
V múzeu Ferruccia Lamborghiniho ma najviac zaujala atmosféra. Mal som pocit, že som na ikonickom mieste, kde sa písala história. Myslím, že som tam strávil asi tri hodiny, pravdepodobne najdlhšie zo všetkých návštevníkov. V múzeu stáli aj autá z rodiny Lamborghini, napríklad Mercedes, ktorý patril Toniovi Lamborghinimu, ale aj Fiat 500 a ďalšie autá, ktoré sa im páčili. Tým sa múzeum stalo osobnejším než obyčajná výstava. Nešlo len o superšporty, ale aj o autá, ktoré mala rodina rada.
Vo Verone sme videli operu Nabucco.
Ak sa ma niekto opýta, aký bol tento trip, odpoviem jednoducho: bol to najemotívnejší trip môjho života. Auto, rodina, Taliansko, múzeum, ktoré ma pohltilo, a večer vo Verone, na ktorý nezabudnem, to všetko dohromady vytvorilo spomienky, ktoré mi zostanú navždy. Som rád, že som ich mohol zažiť práve s ľuďmi, ktorí mi sú najbližší.
Prvá etapa viedla z Bratislavy k rakúskemu jazeru Wörthersee. Pre fanúšika áut je to kultové miesto. Práve tu sa od 80. rokov stretávali majitelia VW Golfov z celej Európy a z obyčajného zrazu sa stala legenda. Celé detstvo som hltal fotky z týchto stretnutí a sníval o tom, že tam raz budem stáť aj ja. Tentoraz sa mi ten sen splnil a ocitol som sa priamo vedľa sochy VW Golf. Malý moment, ale pre mňa jeden z vrcholov celej cesty.
Ráno sme vyrazili smerom do Talianska, rovno do múzea Ferruccia Lamborghiniho, kde sa dá nahliadnuť do sveta človeka, ktorý si postavil vlastný superšport. Po prehliadke sme si dali obed v neďalekej dedinke, presne taký, aký si človek predstaví pod pojmom talianska pohoda, a potom sme pokračovali do Florencie.
Celé historické centrum Florencie je zóna s obmedzeným prístupom, takzvaná ZTL (Zona a Traffico Limitato). Vjazd autom si preto treba vybaviť s hotelom ešte pred príchodom, inak riskujete pokutu. Pri vjazde vás privíta asi desať značiek zákazu vjazdu a vy len veríte, že keď vojdete medzi ľudí sediacich v kaviarňach, je to naozaj v poriadku.
Musím priznať, že som mal zmiešané pocity, keď som autom prechádzal popri stoloch kaviarní, kde ľudia v pokoji popíjali kávu. Mikrouličky a mikrozákruty sa vytáčajú tak ťažko, že občas treba cúvnuť, natočiť sa znova a až potom sa dá pokračovať ďalej. Zážitok, na ktorý sa nezabúda.
Keď už auto stálo zaparkované, Florencia nám ukázala svoju krajšiu tvár. Potulovali sme sa medzi múzeami, námestiami a uličkami plnými vône kávy a nechýbal ani drink v miestnom bare.
Ďalšou zastávkou bola Verona, mesto Rómea a Júlie. Poučení skúsenosťami z Florencie sme do pešej zóny vo Verone vchádzali už s oveľa väčším pokojom. Aj tu platí, že vjazd do zóny si treba vybaviť ešte pred dovolenkou. Výhodou je, že o parkovanie sa postarajú za vás: auto vám odvezú a zaparkujú mimo zóny.
Večer nás čakala opera v slávnej Aréne a my sme mali jasný plán: hotel hneď vedľa nej. Vybrali sme si palác zo 14. storočia s piatimi hviezdičkami. Cena za noc bola asi taká ako týždňová dovolenka v Chorvátsku, ale tento zážitok za to stál. Pred operou ešte obed na námestí a potom večer pod otvoreným nebom, ktorý sa nedá opísať, len zažiť.
Opera skončila okolo jednej v noci a Verona v tom čase vôbec nespala. Pešia zóna bola plná pekne oblečených ľudí, ktorí sa pomaly vracali z Arény, a celé mesto malo zvláštnu, slávnostnú atmosféru. A my sme to mali do postele len pár krokov. Zážitky, ktoré ostanú.
Cestu uzavrel Gardaland pri jazere Lago di Garda, kde sa z dospelých na chvíľu stali deti. Potom už len nasledovala cesta domov plná nových fotiek a príbehov. Pozri si aj naše videá z Florencie a Verony.
Na tento výlet som sa vybral s rodinou a celú cestu som šoféroval svoje vlastné auto. Dlhé kilometre za volantom patria k takému tripu a pre mňa to bola súčasť zážitku: vždy, keď sa dalo, sme sa zastavili, nadýchli sa a išli ďalej.
V múzeu Ferruccia Lamborghiniho ma najviac zaujala atmosféra. Mal som pocit, že som na ikonickom mieste, kde sa písala história. Myslím, že som tam strávil asi tri hodiny, pravdepodobne najdlhšie zo všetkých návštevníkov. V múzeu stáli aj autá z rodiny Lamborghini, napríklad Mercedes, ktorý patril Toniovi Lamborghinimu, ale aj Fiat 500 a ďalšie autá, ktoré sa im páčili. Tým sa múzeum stalo osobnejším než obyčajná výstava. Nešlo len o superšporty, ale aj o autá, ktoré mala rodina rada.
Vo Verone sme videli operu Nabucco.
Ak sa ma niekto opýta, aký bol tento trip, odpoviem jednoducho: bol to najemotívnejší trip môjho života. Auto, rodina, Taliansko, múzeum, ktoré ma pohltilo, a večer vo Verone, na ktorý nezabudnem, to všetko dohromady vytvorilo spomienky, ktoré mi zostanú navždy. Som rád, že som ich mohol zažiť práve s ľuďmi, ktorí mi sú najbližší.